Správa Národného parku a turistické centrum – vitajte. Nápis pri dverách bočného vchodu do čeľadníka v rusovskom parku víta návštevníkov v slovenčine, nemčine, maďarčine, angličtine a pre bežného človeka z neznámych dôvodov aj v chorváčtine. Neveľká miestnosť za pootvorenými dverami potom odhalí malý pult s propagačnými materiálmi o národnom parku, lezeckom centre, promenáde v korunách stromov, možnostiach požičania bicyklov či kolobežiek, objednania lodičky na povozenie sa po rusovskom kanáli či s prihláškami na exkurzie.
Ak však návštevník netúži po organizovanej zábave, prejde ďalej do anglického parku, ktorý za kanálom plynule prechádza do voľného lesoparku s udržiavanými náučnými chodníkmi. Ohniská sú už obsadené, nakoniec, je teplá jarná nedeľa. Nevadí. Informačná tabuľa hlási, že kúsok ďalej je cestička pri meandroch rusovského ramena, kde je možné vidieť život bobrov a iné zaujímavosti. Za jazerom s možnosťou kúpania v prírodnom prostredí a za hrádzou potom pokračuje aj v prísnejšie chránenej, avšak o to vzácnejšej lokalite. Tam už nie je povolené zliezať z cesty, ale keď si uvedomíme, že ešte pred 10 rokmi sa tam nesmelo ísť vôbec, sme radi, že tam môžeme. Paradoxne, umožnila to vyššia ochrana územia – Národný park Podunajsko.
Turisti majú Rusovce radi. Sú tu možnosti ubytovania, reštaurácie, letné terasy – a večer, ak práve nehrá SĽUK ani jeho letné kino, môžu ísť do Bratislavy za kultúrou, aby sa vrátili prespať do lona prírody. Obci sa zjavne darí. Turizmus priniesol svoje.
Málokto si už spomenie na časy, keď sa z lesa ukrajovalo kvôli stále novým výstavbám a v obci vládol duch developerov a obchodníkov s pozemkami.
V zajatí starých predstáv
SCI – FI? Ani nie. Funguje to v toľkých obciach v Európe, že naša nemá dôvod byť výnimkou. Aj keď dnes vnímame hlavne to, ako sa s pozemkami podniká a ukrajuje z lesa kvôli novým výstavbám. Rusovce majú k dispozícii neuveriteľnú kombináciu prírodných a kultúrnych hodnôt, ktorá len čaká na prebudenie.
Častá obava je, že keď budeme prírodu viac chrániť, nebude nám slúžiť – že ochrana je najmä o zákazoch. Opak je však pravdou. V skutočnosti nám príroda neslúži predovšetkým vtedy, keď ju ničíme – rúbeme, staviame, šírime obec do lesa. Fakt, že dnes mnohí vnímajú prírodu len ako kulisu, ktorá zvyšuje hodnotu stavebných pozemkov, neznamená, že to tak musí byť vždy.
Ako k tomu dospieť?
Aj keď sa popísaná vízia nestane realitou za dva ani za štyri roky, v skutočnosti netreba až tak veľa na to, aby sme k nej začali ísť. Prvé kroky budú najťažšie, ale potom to už pôjde.
Krok prvý: zbaviť sa vplyvu pozemkových podnikateľov a politických strán
Oligarchický model demokracie je o priamom vplyve bohatých mužov v pozadí. Títo sú často zároveň prepojení na politické strany a stoja aj za financovaním volebných kampaní. V Rusovciach je ich lákadlom najmä lukratívny biznis s pozemkami a nehnuteľnosťami.
Kým sa tohto modelu nezbavíme, nezmení sa nič, pretože kde vládnu peniaze, hodnoty idú bokom. A my budeme ešte prekvapení, ktoré všetky územia sa dali „využiť“. Toto je najťažší, ale nevyhnutný prvý krok.
Krok druhý: stop rozširovaniu obce a zabránenie prepojeniu s Bratislavou
Nie všetko je v našich rukách – mestský urbanizmus Bratislavy nie je celkom v našej moci. Ale čím viac energie vydáva vedenie obce na iné veci, tým menej mu ho zostáva na prácu na správnych miestach. Silná, aktívna a transparentná snaha smerom k Bratislave, vedúca k zachovaniu charakteru našej obce, je absolútne nevyhnutná.
To však nie je celkom dobre možné, kým hráme politiku „len pre nás“. Rusovce musia nielen bojovať za seba, musia niečo Bratislave aj ponúknuť. Nie sme proti Bratislave, sme jej súčasťou. Ale to predsa nie je problém: ponúknuť vieme práve to, o čom je táto vízia. A aby sme to mohli ponúkať, musíme zachovať charakter obce. Všetko sa to vlastne stretáva.
Krok tretí: vytvorenie prostredia pre mäkký turizmus
Rovnako ako je potrebné prírodné hodnoty chrániť pred barbarskými „podnikateľmi“, treba vytvoriť podmienky pre aktivity, ktoré prírodu neničia, ale približujú ľuďom. V našich podmienkach stačí rozumnými limitmi prírodu chrániť a ruku v ruke s tým bojovať v prospech tzv. mäkkých aktivít: náučné chodníky, promenáda v korunách stromov, vyhliadkové pozorovateľne dropov, prírodné športoviská pre verejnosť, lanové centrum – to sú všetko možné aktivity, ktoré vie čiastočne realizovať obec a čiastočne ich vie rozumnou politikou umožniť budovať (čistota verejných súťaží a proaktívna informovanosť sú tu základom).
Tieto snahy potom už samy vytvoria ďalšie podnikateľské príležitosti v oblasti služieb – ubytovacích, stravovacích, rekreačno-športových.
Ďalšie nutné činnosti ako aktívne budovanie verejných priestorov, funkčný separovaný zber, likvidácia čiernych skládok, kvalitné informovanie o zbernom dvore či starostlivosť o zeleň, sú samozrejmosťou. Mnohé z nich aj dnes fungujú. Kľúčové je, že nesmú byť osamotené. Darmo budeme zbierať smeti, zatiaľ čo motorová píla krája les na úhľadné kúsky.
