Obyvatelia jednej z najnovších častí Rusoviec – Tehelného honu –  majú v občianskych preukazoch mená menej známych, s Rusovcami však historicky spätých osobností. Ágostón Sőtér, Aladár Radnóthi, Ján Dekan aj Ľudmila Kraskovská sa systematicky “hrabali” v rusovskej zemi už od roku 1888.

Prvým bol kustód múzea v Magyarovári Ágostón Sötér. Jeho vykopávky však nepriniesli žiadne výsledky. Po ňom pokračoval v hľadaní Gerulaty až o takmer 60 rokov neskôr takisto bez väčších úspechov jeho krajan  Aladár Radnóthi. Najväčšie zásluhy na objavení Rímskeho tábora majú slovenskí archeológovia Ján Dekan a Ľudmila Kraskovská. Títo, po náhodnom náleze bagristu, ktorý naň našťastie upozornil, začali od roku 1961 systematickú prácu na odhaľovaní histórie siahajúcej až k začiatkom nášho letopočtu.

Ján Dekan  sa narodil v roku 1915 v Šahách. V roku 1965 určil polohu Gerulaty v Rusovciach. Okrem výskumu v našej obci sa venoval archeologickým výskumom na Devíne. Veľká Morava a avarsko-slovanská symbióza boli jeho hlavnými obormi. Žil v Bratislave až do svojej smrti v roku 2007.

Ľudmila Kraskovská, narodená v roku 1904 vo Vilniuse, bola priekopníčkou archeológie na Slovensku. Okrem Gerulaty sa jej meno spája aj s objavením Košického zlatého pokladu či Veľkomoravského hradiska vo Svätom Jure. Pripisuje sa jej aj zásluha za záchranu numizmatickej zbierky Slovenského národného múzea počas druhej svetovej vojny. Až do smrti v roku 1999 žila v Bratislave.

Darina Mokráňová

Zdroj: Wikipedia.org