Všetci sa určite zhodneme na tom, že chceme, aby naše deti mali kvalitné vzdelanie a žili v komunite svojich kamarátov, v ktorej sú spokojní a šťastní. Rovnako tak, aby škola vytvárala podmienky pre rozvoj žiakov či pedagógov, no v neposlednom rade zapojila rodičov do „diania v škole“. Pekný plán, že? Chýba nám však už len to najpodstatnejšie, a to je realizácia. Alebo inak – v Rusovciach je názor na to, ako dosiahnuť tento výsledok, rozdelený na dva tábory. Doplácajú však na to tí najzraniteľnejší – a to sú naše deti.
Jeden by povedal, že ľahko sa kritizuje, ale ťažšie sa realizuje. Áno, je to pravda. O čo ďalej by sme boli, keby sme si z kritiky vedeli vybrať tú racionálnu, nie emocionálnu časť. V poslednom období som mala možnosť navštíviť pár škôl, sledovať proces výučby, ale aj komunikáciu medzi rodičom a vedením školy. Skúsme sa teda pozrieť, ako na to.
Ak chceme posunúť školu vpred, mali by sme všetci poznať jej smerovanie na najbližších 5 rokov. Všetci vieme, že škola sa nedá zmeniť v tak krátkom čase, ale okrem rekonštrukcie priestorov by sme mohli začať vnímať aj iný prístup k našim deťom – za 5 rokov sa dá toho stihnúť mnoho. Pretože nie je to len o novučičkej jedálni, ale aj o vnímaní rozmanitosti názorov v komunite, digitálnych zručnostiach, kritickom myslení či projektovo zameranej práce našich detí. Toto všetko patrí medzi zručnosti 21. storočia. Digitalizácia sa predsa nemôže vzťahovať len na diskusiu okolo objemu dát pri dištančnom vzdelávaní.
Zhrnula som taký jednoduchší prístup do nasledujúcich oblastí: riadenie školy, kurikulum, spolupráca s komunitou, rozvoj pedagógov či sociálna klíma školy.
Riadenie školy
Škola musí mať víziu, plán ako ďalej. A to nielen ten strategický, ktorému môže poslúžiť projekt rozvoja, ktorý bol prezentovaný na poslednej voľbe riaditeľa školy. No zásadný moment prichádza až vtedy, keď dôjde k zreteľnému prepojeniu vízie a plánu práce školy. Každý externý čitateľ tak bude presne vedieť, kam škola jeho dieťaťa smeruje.
Dobrý manažér vie, že pre dosiahnutie akéhokoľvek cieľa musí nastaviť kritériá výkonnosti tak, aby boli nielen ambiciózne, ale aj realizovateľné. Zároveň pravidelne vyhodnocuje, čo sa mu darí dosiahnuť a prečo. Transparentne a verejne.
Čo to pre našu školu znamená? Rozhodnutia v súlade s víziou školy, jasný komunikačný plán, postupné administratívne odbremenenie pedagógov, transparentné kritériá pre ich odmeňovanie či pravidelné hodnotenie a oceňovanie ich inovatívnych metód a experimentov.
Znamená to však aj diverzifikáciu zdrojov v rozpočte školy, zriadenie tímu pre obnovu školy, no v neposlednom rade je to zapojenie poradcov a konzultantov. Odpovedzme si na otázku: koľkí z nás by škole pomohli „pro bono“, len preto, aby sa naše deti cítili ako v škole 21. storočia? Iste, pandémia môže niektoré kroky spomaliť, no v tejto oblasti ich je pritom najmenej.
Spolupráca s komunitou
Škola je miestom pre život našich detí. Trávia v nej minimálne tretinu svojho dňa – v prostredí, ktoré spoluvytvárajú. Pre vybudovanie zázemia je nevyhnutné, aby sa škola otvárala rodičom a priateľom školy, dávala spätnú väzbu na interakciu okolia. Nie, určite nie vo forme hádok na sociálnych sieťach tým, že prečo je zasadnutie Rady školy zverejnené na poslednú chvíľu. Nie ani tým, prečo je na obed jeden karbonátok a či to stačí a spĺňa to normy. Skúsme sa na to pozrieť opačne.
Povedzme si úprimne, koľko z našich detí pozná Rusovce vo svojej podstate, okrem toho, kde je škola, pošta či cintorín. Spoločné výlety detí s učiteľom a miestnou komunitou stoja za to. Sama som mala možnosť nedávno previezť sa na vlečke traktora s našimi ratolesťami a spoznať prácu miestneho družstva. Kedy ste naposledy mali možnosť vidieť v akcii našich miestnych hasičov?
Škola by mala vytvárať viac projektov, ktoré vychádzajú z miestnych pomerov, mala by podporovať iniciatívne projekty rodičov či rozvoj filantropie. Nemusíme sa obmedziť na 2% z našich daní. Filantropia je vo svojej podstate krásna vec, naučí naše deti tiež sociálnym hodnotám.
Prepojenie práce našich detí so striebornou generáciou im napomôže získať úplne nový pohľad na život v tejto uponáhľanej digitálnej dobe. Priznajte sa, kedy ste naposledy aktívne dávali spätnú väzbu na vzdelávací proces či prácu svojho dieťaťa v ŠKD? Ja pravidelne pri každom probléme našej triedy, a vy?
Nechýba vám však také niečo ako štvrťročný prieskum? Pravidelné hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu rodičom je pritom „MUST“. Odhalil by napr. aj to, že dávať ruky za chrbát je súčasťou výchovného procesu v našej škole aj v roku 2021. Tak sa nám tiež nebude stávať, že pedagóg osloví dieťa nevhodným prívlastkom, čo je v konečnom dôsledku aj jeden z dôvodov, prečo dieťa odchádza zo školy úplne. Ozaj, viete, koľko detí odišlo z našej školy za posledných 5, 10, 15 rokov?
Kurikulum
Niet pochýb o tom, že rozvoj kurikula musí byť naviazaný na školský vzdelávací program, ktorému dáva kontúry a hranice Ministerstvo školstva. No nie na 100 %, to by sme si možno mali uvedomiť.
Žijeme v jedinečnom prostredí Bratislavy, lužný les máme priamo pod nosom, ako aj rusovské či čunovské jazerá plné fauny a flóry. Prvouka alebo prírodoveda priamo v ňom? Čo vy na to?
A nielen to, ale aj dostatok pohybu a čerstvý vzduch pre naše deti. Koberec v triede pre rannú elipsu v kruhu tak, aby sa deti cítili pokojné hneď od začiatku vyučovania? A to je len pár príkladov. Len tak sa naše deti budú cítiť obohatené o prostredie v súvislosti s preberanou témou. Budú schopné asociovať zážitky, spomienky, pritom zážitkové a participatívne učenie patria medzi tie najefektívnejšie metódy. Iste, nie je to možné vo všetkom, no škola 21. storočia podporuje práve tento inovatívny spôsob výučby.
Vystavovanie prác žiakov, nielen tých najlepších, pomáha deťom dotvoriť pocit sebaúcty, ktorý je pre nich v ranom štádiu vývoja to najpodstatnejšie. Má to neskôr vplyv na ich sebavedomie či zaradenie v kolektíve. Podporujme súťaživosť, to určite, ale tak, aby aj menej aktívne deti mali pocit, že sú rovnako dobré. A to nehovoriac o deťoch so špeciálnymi potrebami či zdravotným znevýhodnením. Aj oni sú súčasťou komunity a chcú byť IN.
Kooperatívne učenie, rovesnícke učenie (tzv. peer učenie) či práca v tíme podporujú schopnosť našich detí spolupracovať v budúcnosti. Bavíte sa s Vaším dieťaťom o sebahodnotení? Ako vníma svoje výkony dieťa samé a aký je následne jeho výsledok z písomky? Áno, škola 21. storočia dáva priestor aj na podporu týchto oblastí.
Rozvoj pedagógov
Vzťah učiteľ – žiak je ten najdôležitejší. Skúste: spomeniete si ešte na svoju pani učiteľku alebo pána učiteľa v 1. triede? Alebo pedagóga neskôr vo Vašom živote, ktorý v ňom zanechal stopu?
Investícia do vzdelávania pedagógov je tou najdôležitejšou investíciou školy. Kontinuálne vzdelávanie nie je naháňanie kreditov. Prosím, nezamieňajme si to. Pedagóg každý deň podá dieťaťu množstvo informácií, preto je nevyhnutné, aby sa sám vzdelával v kritickom myslení.
Pedagóg je aj trochu manažér, preto musí poznať techniky na pozitívne riadenie triedy. Je zároveň aj trochu psychológ, lebo rieši denno-denné situácie v triedach, medziľudské vzťahy, ale aj osobné prežívanie našich detí. Preto je nevyhnutné, aby každý pedagóg mal vlastný program osobného rozvoja šitý na mieru. Aby sa kurzy vyberali na základe jeho osobného plánu rozvoja.
Prvky efektívneho učenia, inovatívne metódy či didaktické pomôcky, ale aj obyčajné zdieľanie skúseností či poradenstvo v triedach medzi viacerými triedami je to, čo obohacuje nielen ich, ale aj školu. Pedagógovia formujú správanie našich detí, preto ich podporme, aby necítili ohrozenie či stratu istoty. No vyžadujme kvalitu a profesionalitu. Nie, riešením nie je prejav správania sa pedagogického zboru na miestnom zastupiteľstve pri výbere riaditeľa školy.
Sociálna klíma školy
Rôznorodosť názorov je prirodzenou súčasťou života. Názor nie je dobrý alebo zlý. Aj postup riešenia príkladov v matematike môže byť iný ako stanovuje učebný postup, pokiaľ žiak dôjde k rovnakému výsledku. Naučme sa rešpektovať rôznorodosť názorov, nepovažujme ich za útok. Tak ako sme to nedávno sledovali pri voľbe riaditeľa školy.
Pritom vzťah zriaďovateľa, Rady školy a jej vedenia patrí medzi jeden z najkľúčovejších. A je predpokladom pre to, aby sme sa raz pozerali na našu školu ako na školu 21. storočia. Tak ako dieťa musí byť hrdé na svoju školu, rovnako tak jeho rodič a pedagóg, ktorý v nej pracuje.
Možno tento článok patrí skôr do rubriky science-fiction, než do reality všedných dní. No jeho cieľom je ukázať, čo je nielen vo svete, ale aj na Slovensku možné. Nemusíme chodiť možno ani ďaleko, stačí pár kilometrov do škôl v iných mestských častiach. A pritom to môžeme mať aj tu v Rusovciach. Stačí len chcieť. Nie na všetko sú potrebné ďalšie finančné zdroje. Stačí totiž len chcieť a mať záujem o konštruktívny dialóg. Lebo len tak môžeme našu školu posunúť vpred.
