Je možné zladiť ochranu prírody bez znehodnotenia ornej pôdy drobných vlastníkov? Zdá sa, že by to mohlo ísť – aj o tom je súčasný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko.
S plánmi na národný park prišli dobrovoľní ochranári už pred 30 rokmi a dnes sú nanovo oživené aj „vďaka“ kauze Sihoť (informovali sme o nej v minulom čísle). Cieľom návrhu je predovšetkým ochrana lužného lesa pred štandardnou hospodárskou lesníckou starostlivosťou. V návrhu nejde o nové územia – všetky časti plánovaného parku majú pokryť v súčasnosti už chránené územia, len im majú dať silnejší stupeň ochrany a spoločnú správu.
Rusovským špecifikom je, že v predmetnom území je aj orná pôda, ktorú vlastnia čiastočne drobní vlastníci (mnohí z nich sú Rusovčania) a čiastočne ju majú skúpení developeri, ktorí len čakajú na „správnu chvíľu“, aby mohli svoju investíciu patrične zužitkovať. Ako ochrániť prírodu pred druhými a zároveň neobmedziť tých prvých, je rébus, ktorý by mal návrh tiež riešiť. Na podrobnosti sme sa spýtali pracovníka Štátnej ochrany prírody Andreja Kovaríka.
Aký je hlavný zámer zvýšenia ochrany tohto územia?
Hlavný dôvod zvýšenia stupňa ochrany územia je jednoznačne ochrana lužného lesa ako takého. Teda lesa, ktorý slúži ako rekreačné zázemie obyvateľov Bratislavy a okolia, ale aj iných častí pozdĺž Dunaja a jeho prítokov. Vplyvom lesníckej činnosti bola veľmi veľká časť CHKO Dunajské luhy premenená na plantáže šľachtených topolín, ktoré zo svojej podstaty nikdy nebudú schopné plniť rekreačnú funkciu, ktorú si toto územie zaslúži. Okrem toho takto územie stráca svoje nenahraditeľné prírodné hodnoty, ktoré biotop lužného lesa má.
Čo by vyhlásenie NP Podunajsko znamenalo pre návštevníka územia?
Pre bežného návštevníka územia by vyhlásenie národného parku znamenalo podstatne rozšírenie možností rekreačného využitia územia, neprinieslo by žiadne ďalšie obmedzenia pohybu. Všade tam, kde by sa zvýšil stupeň ochrany z 2 na 3, by sa vyhlásili tzv. zóny voľného pohybu, aby návštevníci neboli obmedzovaní v pohybe po lese. Okrem toho pripravujeme rozšírenie zóny voľného pohybu aj o niektoré časti s najvyššími stupňami ochrany. Prínosom pre návštevníkov by bolo iste aj obmedzenie veľkoplošných holorubov, ktoré sprevádzajú pestovanie šľachtených topolín.
Je to reálna ochrana pred potenciálnymi developermi, ktorí môžu mať zálusk na okolie rusovského jazera či využitie polí pred hrádzou? (Kedysi sa napr. hovorilo o golfovom ihrisku.)
Vo vyšších stupňoch ochrany sa akýkoľvek zásah do chráneného územia posudzuje prísnejšie, s ohľadom na zachovanie prírodných hodnôt, na ochranu ktorých bolo chránené územie vyhlásené. Všetky stavebné zásahy podliehajú súhlasu orgánu ochrany prírody iba v najvyšších stupňoch ochrany. V rámci zonácie územia pripravujeme ich rozšírenie tak, aby bolo územie ochránené aj po tejto stránke.
Hrozí na tomto území finančné znehodnotenie vlastníctva bežného človeka, ktorý tam možno má kúsok ornej pôdy?
Pre vlastníka ornej pôdy, pestujúceho tradičné domáce poľnohospodárske plodiny, by zvýšenie stupňa ochrany neprinieslo žiadne ďalšie obmedzenia.
Dodajme, že za návrh sa už postavili samosprávny kraj, mestské zastupiteľstvo, viaceré dotknuté mestské časti, SAV, dekan PrifUK, hlavná architektka Bratislavy aj riaditelia iných národných parkov, vrátane zahraničných. Naposledy aj naše rusovské zastupiteľstvo, aj keď len po dlhej debate a tesným rozdielom. Všetko sú to však len podporné stanoviská – kľúčový je postup Ministerstva životného prostredia, na ktorého stanovisko sa ešte len čaká.
Vlado Mokráň
